Niečo o mne

Som človek... som dievča... Slovenka... Sereďanka... dcéra... sestra... kamarátka... Tento svet ohrozujem od jedného studeného, januárového, nedeľného večera roku '91, kedy som prvýkrát uprela svoj nevinný kukuč do nádherne žiarivého nemocničného svetla v Nemocnici sv. Lukáša v Galante...

Tak toto som ja... :-)

Rodičia mi dali meno s gréckym pôvodom - Katarína, ktoré v preklade znamená "čistá" , "mravná". No... neviem či je to pravda, ale... :-)

Okrem nich, teda mojich rodičov, ma doma čakali aj dvaja súrodenci - Elena ('85) a Michal ('87). 

V r. 1994 som začala navštevovať MŠ Komenského v Seredi, kde som sa naučila písať aj čítať (som ja ale šikula, hehe, potom som sa v škole nudila a musela som si nosiť rozprávkové knižky kým ostatní usilovne cvičili prvé vlnky a písmenká - a to bez srandy). V r. 1997, niekedy na jar, ma čakal zápis do 1. triedy. To boli časy :-) prvá láska (nikdy nezabudnem na tú pusu v umyvárke =) zdravím Števko! hehe...), noví kamaráti s ktorými sme sa v družine bláznili, skákali gumu (pri ktorej som si roztrhla svoju coolovú sukničku so Žmurkom Billom - spomínate naňho?), a spoločne sa tešili na naše prvé vysvedčenie (na ktoré som bola nesmierne hrdá... žiaľ asi na jediné :-D ale nieee... just kidding). Postupne som skákala z ročníka do ročníka, vyvíjala som sa vo viacerých oblastiach, celkom dobre mi šiel skok do diaľky, zdokonalovala som sa v jazykoch (anglický jazyk a vtedy začiatky francúzštiny), začala som sa zaujímať a venovať spoločenskému tancu,... až v r. 2006 prišiel čas rozhodnúť o svojom ďalšom živote - výber strednej školy. Keďže patrím medzi jedincov, ktorým robí veľký problém ráno vstávať, a necítila som sa na to aby som denne vstávala o hodinu skôr kvôli dochádzaniu, volila som naše seredské školy - veď ich tu máme "až" dve :-). Gymnázium a Obchodná akadémia. Prijatá som bola na obe, ale rozhodnutá už dávno pre OA, keďže k predmetom ako je fyzika, chémia, matematika nemám vyvinutý žiadny vzťah - gymnázium ma lákalo len kvôli jednému - tanečná :-), no nakoniec som si ju vydupala aj na OA. Spolu so spolužiakom sme sa stali kráľom a kráľovnou tanečného parketu (to je teda iný úspech, he! :-D) po ktorom som sa ešte istý čas tancu venovala. Žiaľ, zakročil nevyspytateľný osud a s tancom som "definitívne" skončila v r. 2008. Tie úvodzovky tam nie sú na parádu, niekoľko krát som sa ešte pokúšala začať odznovu, no veľa vecí už nie je takých aké bývali, a nie je to už to, čo som cítila kedysi pri rytmoch samby, či valčíku. Navyše zdravotné problémy mi neumožnili naplno sa mu ešte niekedy venovať. Stredná škola mi dala veľa nových priateľov - musím spomenúť Daduš, s ktorou som prežila toho straaaašne veľa, je to super žieňa, milé, zábavné. Naše "secret actions", brigáda v cukrárni :-D, výlety do BA (električka, McDonald's - ale to som nebola ja!!! :-P), záchrana jej telefóniku, Haligovce, DOD, ružové kukláčky =), stužková... a mnoho mnoho ďalších zážitkov s písaním ktorých by som strávila zopár dní. Je to tá najlepšia spolužiačka a spolusediaca akú som kedy mala (aj cez naše občasné hádky, nezhody, ale to k tomu patrí). Stála pri mne vždy keď som potrebovala, a za to jej patrí veľké ďakujem! Prehĺbili sa ale aj vzťahy so "starými" známymi - Lusy, Borisko, Mixi, Marek... ktorí taktiež vedia poradiť, vypočuť... Na Lusy sa mi napríklad veľmi páči, že je úprimná, pomôže ak vie, vypočuje, je s ňou sranda - no proste moja "La-La" :-) hehe... a napr. taká Mixa - no kto vie viac z môjho "najhlbšieho súkromia" než ona? :-D ADK to istí... aj keď už len pár mesiacov... Borisko vždy vytrpel pošlapané nohy na tanečnej (ooops... prepáč), vedel veci ktoré možno ani nechcel vedieť :-) ale nikdy (mám dojem) mu to nevadilo a to si vážim, rovnako ako jeho schopnosť zdvihnúť náladu o 100% vo chvíli keď to najviac potrebujem svojími vtipnými poznámkami... No a Marek... Marek je proste Marek :-) ľúbim vás zlatíčka! Aaa keď sme už pri tom Marekovi... je tu ešte jeden, ktorý pre mňa znamená viac než všetko. Vďačím mu za veľa vecí, hlavne za to, že mi dal šancu bez ohľadu na to, čo iní narozprávali, ako aj za krásne chvíle strávené spolu. NIKDY NEZABUDNEM... :-*

Keď si to zhrniem, zažila som krásne, bezstarostné detstvo, za ktoré vďačím najmä svojim rodičom, súrodencom, ostatnej rodine, kamarátom... Patrí im ďakujem za lásku, ktorú mi prejavovali, a za všetko, čo pomáhalo robiť ma (dúfam) správnym človekom. O chvíľu ma čaká to, čomu tvrdia skúška dospelosti, tak dúfam, že to zvládnem, no a potom prijímačky na VŠ, tak držte palce :-). To by bolo asi tak "v skratke" :-) o mojom doterajšom živote.

Čo sa týka vlastností, a toho, aká skutočne som - to tí, čo ma poznajú (skutočne poznajú) posúdia lepšie... Podľa niektorých bláznivá, podľa niektorých tichá... a podľa seba? Hmm... Snažím sa byť milá (ku všetkým, ale naučila som sa riadiť heslom "Ako ty ku mne, tak ja k tebe!"), úprimná, dokonalá (to je snáď samozrejmé :-D ale nie...), múdra (nezhltla som všetku múdrosť sveta, ale hlúpa tiež nie som), občas odporná (čo ma veľa krát mrzí, hlavne ak to je na človeka, ktorého mám veľmi rada), náladová (ajaaaaaaj... hehe), sem-tam urážlivá (ako každý tretí človek na Zemi), ochotná pomôcť (najmä ľuďom na ktorých mi záleží)...

Vie sa o mne mnoho, veľa ľudí ma pozná, tí čo ma ale naozaj poznajú, tých je skutočne málo - vedia kto som, čo som, ako žijem, čo ma robí šťastnou a naopak. Som celkom obyčajná, človek, akého nájdete všade... Niekedy príliš komplikovaná, tá čo robí chyby (a nikdy sa z nich nepoučí, lebo ich robím stále dokola), iných riešim málokedy, na škatuľkovanie a separovanie kašlem, kto ma nemá rád, jeho vec, ja tiež nemám rada každého, mám vlastné hranice a pravidlá a snažím sa ich dodržiavať.

Nenapadá ma už nič, čo by som na seba ešte zo svojho "zaujímavého" života vyklopila :-) hmm... tak... tak to asi ukončím :-).